Yoka

Marketing je kúzelná vec- dokáže nachádzať úzke uličky medzi klamstvom a pravdou a ponúknuť nám ich v tom najlepšom svetle. Ako napríklad katalógy cestovných kancelárií- tie ma dokážu vždy očariť. Slovné spojenia ako perla na pobreží, mesto plné prekvapení, raj na zemi, mesto snov, doplnené o nádherné fotografie prudko aktivujú moju predstavivosť a fantáziu. Predstavujem si samú seba ako ležím v jednom z tých luxusných lehátok na pláži, kde nie je nič okrem rozpáleného piesku a niekoľkých obrovských mušlí. O chvíľu sa zas v myšlienkach prechádzam uličkami mesta snov a pokojne dýcham jeho atmosféru. Ideálne však? Lenže (a teraz nenapíšem nič nové)- každá minca má dve strany...

 
Nedávno som navštívila Rím- podľa katalógových nadpisov večné mesto. Necestovala som ale ako turista, pretože účel mojej cesty bol študijný. Našťastie som ale mala popri povinnostiach dosť času na absolvovanie prehliadky všetkých turisticky atraktívnych miest. A keďže som nebola viazaná na žiadnu „nadupanú“ sprievodkyňu, Rím som prešla po vlastných trasách a uličkách. Už dávno som sa totiž presvedčila o tom, že katalógová realita a turistické bodky v mapách sú jedna vec, a realita mesta je vec druhá. A čudovali by ste sa, ako málo stačí k tomu, aby ste ju spoznali- stačí zájsť do prvej bočnej uličky (hoci aj pri samom Koloseu) a zistíte, aké mesto skutočne je. A Rím z pohľadu mojich očí je naozaj veľmi odlišný od obrázkov v katalógu.

 
Rím je krásny- kvôli svojim historickým pamiatkam a ich živému duchu. No z rovnakého dôvodu veľmi trpí- mesto i jeho obyvatelia. Nezvládnuteľná doprava, nedostatok liniek metra a jeden veľký uzol v centre, ktorí denne znáša nápor miliónov ľudí- takáto je realita v centre mesta. Rimania ju znášajú, pretože je to zároveň cesta, ako bohatnúť z turizmu. Lenže Rím- to nie je len časť centra za hradbami, kde sú sústredení všetci turisti. Rím- to sú predovšetkým milióny obyvateľov žijúcich mimo týchto hradieb, ktorých potreby mesto často odsúva práve kvôli problémom v centre. Lenže faktom je, že aj tá najlepšia kaviareň pri Španielskych schodoch alebo butik pri Fontáne di Trevi by asi nepotešili turistu z USA alebo západnej Európy samoobslužným servisom. Pretože služby predstavujú ľudia, a tí nežijú pod kupolou Pantheonu, ale niekoľko desiatok kilometrov ďalej. A preto by sa mesto malo v prvom rade starať aj o nich. Ale to je vlastne univerzálna veta platiaca aj v našich zemepisných šírkach.