Sedela som v staničnej kaviarni obklopená šarmantnými tónmi francúzštiny. Po krásnom dni strávenom na chladných brehoch švajčiarskych jazier ma teplo sálajúce zo šálky stojacej predo mnou hrialo slnečnou intenzitou. Môj známy mi podal fotoaparát a obaja sme prijali výzvu okamihu k dialógu točiaceho sa okolo končiaceho sa dňa. Medzitým vstúpil do miestnosti muž. Sadol si o dva stolíky ďalej tak, že som mohla dokonale sledovať jeho profil. Vytiahol hrubú knihu v papierovom obale a niečo zamrmlal smerom k čašníkovi. Odvrátila som od neho pohľad a v ďalšom prúde slov môjho známeho som celkom zabudla na jeho prítomnosť v miestnosti.
Po niekoľkých minútach môj zrak k nemu opäť zamieril. Zrazu bolo ale všetko iné. Jeho obyčajný, ničím zaujímavý zjav sa dramaticky zmenil. Pri jeho otvorenej knihe stála šálka kávy. Čašník ju musel priniesť dávnejšie- žiadna stúpajúca para sa už nedvíhala z jej hladiny. Tesne pri okraji stola ležali dva nové predmety- krabička s tabakom a sáčok s bielymi filtrami. Muž si jeden z nich pomaly, čítajúc neurčitú stranu knihy vložil medzi pery. Zrazu som stuhla. Môj známy pokračoval v dialógu, ktorý sa ale zrazu začal meniť na monológ. Uprene som sledovala mužov profil a sama seba sa pýtala- ako je možné, že tých niekoľko nových predmetov v kompozícii črtajúcej sa predo mnou celkom zmenilo moje vnímanie? Ako je možné, že v momente, keď ten muž jemne vlnil perami a uvádzal do mierneho pohybu filter, premenil sa na tú najpríťažlivejšiu osobu v okolí? A on, akoby cítiac moje rastúce vzrušenie, ešte chvíľu nechal filter kĺzať po svojich perách. Potom ho vzal do rúk a podľa pohybov, akými ubalil tabak do dokonale vyzerajúcej cigarety som usúdila, že bola ďalšou z tisícok. Vložil ju medzi pery a zapálil... Dokonale príťažlivé...Káva a cigarety...
Dym sa rozliezal po kútoch kaviarne a ja som sa opäť vrátila do rozhovoru s mojim známym. Odpila som si z pohára a v duchu sa smiala z tých zimomriaviek, ktoré pomaly opúšťali moje telo... Ach, aká rada by som bola, keby môj príbeh končil práve tu. Lenže... Dvere na kaviarni sa opäť otvorili a do miestnosti vstúpil ďalší muž. Zamieril k stolu môjho cigaretového objektu. Ten vstal a obaja sa pobozkali. Pri stole sa držali za ruky. Pufff... celé kúzlo sa rozplynulo ako dym z dohárajúcej cigarety. Tá jedna za to ale i tak stála :)
Komentáre
:)