Yoka

    Zaujal ma natoľko, že som pocítila silnú túžbu prečítať si literárnu predlohu, na základe ktorej tento film vznikol. To som ešte ale ani len netušila, aká dlhá doba prejde, kým sa moja túžba naplní.

    Začala som totiž intenzívne hľadať knihu na internete, v štyroch krajských a dvoch vedeckých knižniciach, v obchodoch. Márne. Už som chcela o pomoc požiadať svojich priateľov študujúcich v Prahe, keď som sa vďaka veľkej náhode dozvedela, že jedna známa túto knihu čítala. Požičala si ju v malej knižnici vo Vrútkach... A tak sa konečne po dlhej dobe táto kniha dostala do mojich rúk. Dnes som ju dočítala a nemohla som inak, než vám o tom napísať aspoň pár slov. Nebudem ale písať o obsahu. Mám totiž pocit, že nech k nemu použijem akýkoľvek prívlastok, nedokážem vám ani len priblížiť veľkosť tejto knihy a pocity, ktoré ma pri nej premáhali. Napíšem vám skôr o niečom, čo ma po otočení poslednej strany začalo omnoho intenzívnejšie trápiť.

    Hovorí sa, že dobrého býva ako šafránu. V tomto prípade to do bodky vystihuje fakt, že knihu bolo takmer nemožné zohnať. Musím ale povedať, že zároveň pripúšťam možnosť (a vnímam ju ako veľmi pravdepodobnú), že Arenas ako silný kritik Fidela Castra a jeho režimu sa asi veľmi nehodil do inventáru knižníc spred roku 1989. Teraz je ale rok 2006 a stále je veľmi komplikované a zdĺhavé dostať sa  ku knihám, ktoré možno nie sú bestsellery ako knihy Dana Browna alebo Jackie Collinsovej, ale určite patria k tomu najlepšiemu, čo bolo kedy napísané. Kde je teda problém? V peniazoch? V nezáujme o knihy? V zlej reklame? Alebo problém tkvie niekde úplne inde? Každopádne je to veľká škoda- pre nás všetkých. Ja osobne som si dnes položila otázku- koľko brakov som držala v rukách, kým sa ku mne dostal jeden klenot? A vy?