Pamätám sa na deň, keď som si do tejto škatule vkladala prvé spomienky. Vtedy som si povedala, že raz, keď budem chcieť niekomu odhaliť to najosobnejšie čo v sebe nosím, mlčky mu len vložím do rúk túto skrinku s celým jej obsahom. Do tej doby ale nechávam škatuľku na svojom mieste a len niekedy, keď som sama doma alebo je hlboká noc ju vytiahnem na svetlo prúdiace z mojej malej lampy stojacej pri posteli.
Vtedy dokážem celé hodiny stráviť čítaním už sto ráz prečítaného listu. Vtedy už po toľký krát beriem do rúk všetky tie malé i väčšie predmety a po každom z nich prechádzam končekmi prstov v snahe čo najväčšmi si pripomenúť deň, miesto, pocity, ktoré sú s nimi naveky spojené. A takmer vždy v takýchto chvíľach nachádzam nové a nové súvislosti, okolnosti, pravdy i lži. Všetko to, čo človek dokáže poznať alebo si uvedomiť až po určitom čase. Veci, ktoré môže chápať až po tom, čo sa zbaví nejakého magického opojenia vo vlastnej hlave. Vtedy prichádza na to, že tok času je skutočne mocný pán, ktorý osvetľuje tajomstvá, hojí rany, mení poradie priorít a pomáha odpúšťať. Niekedy to ale nie je jednoduché ani po mesiacoch, rokoch...
Keď všetky tie spomienky zo škatule míňajú moje prsty, občas niektoré z nich celkom zastavia pohyb rúk. Nie preto, že by mi na tvári odhalili úsmev alebo nejakú slzu melanchólie či nostalgie. Naopak, vyvolávajú vo mne trpkosť či hnev. A hoci sa mnohé z nich spájajú s ďalekou minulosťou, zanechávajú vo mne tieto zlé pocity, ktorých sa každý človek stráni, pretože ho obmedzujú a ubližujú mu. Samého seba je ale ťažké oklamať. Rovnako ťažké ako odpustiť...
V jednom filme som raz počula repliku: ,,Odpustiť znamená nájsť súcit. Nájsť súcit znamená nájsť odpoveď.“ Kiežby to bolo jednoduchšie...
Komentáre
:)
ja mam
aj ja som skatulkovy clovek
V dalsich dvoch su "somariny" ako tomu hovori moja mama. Su to pre mna dolezite "somariny" spojene s osobami alebo udalostami davno alebo nedavno udiatymi. Nechcem aby sa zabudli. A je mi s nimi prijemne.
POchvalim sa- v lecovom pohari mam zbierku sklicok obrusenych morom alebo riekou. zatial mam zaplnenu stvrtinku pohara, takze kazdy dalsi prispevok si rozhodne miesto najde:).
aj ja mám