Každé ráno otváram okná v internetovom prehliadači so stále väčšími obavami a otázkou- čo za kraviny zas vymysleli? A nesklamala som sa ani dnes ráno. Pri prvej káve na mňa vyskočila titulka: „Mikolaj zrušil osemročným gymnáziám latinské názvy.“ Skôr ako presuniem svoju pozornosť na samotný text článku, pridám si do kávy poriadne veľkú lyžicu cukru. Normálne si kávu nesladím, ale cukor mi zázračne uvoľňuje endorfíny, a tak sa cítim lepšie pripravená na čítanie.

Ján Mikolaj, minister školstva SR za SNS, zakázal osemročným gymnáziám používať pri označovaní tried latinské názvy. Boj za slovenčinu pokračuje. Tak hlúpu stratégiu boja som však nevidela ani v tých najtragickejších bitkách. Pán minister a jeho úrad sa zaoberá takou malichernosťou, že každý cent jeho ministerského platu sa mi javí rovnako márny ako vylievanie vody do oceánu. Nemá snáď iné starosti? Katastrofálny stav slovenského vysokého školstva? Podpriemerné výsledky slovenských žiakov? Nespokojných pedagógov? Únik mozgov? Má snáď pocit, že slovenskí žiaci a ich rodičia sú tak hlúpi, že osem latinských slov vymaže ich znalosti a povedomie o slovenskom jazyku? Alebo je skutočne tak posadnutý presadzovaním spisovnej slovenčiny?

Ak áno, tak potom sa teším na moment, keď si v rámci tohto boja za slovenčinu budú musieť zmeniť priezviská jeho stranícki kolegovia. Pretože meno Belousovová nie je ani náhodou číro slovenské. A rovnako priezvisko Slota. Našťastie, toto české slovo používané vo význame veľmi zlého počasia je aspoň po obsahovej stránke na správnom mieste.